Stovkárka Patrícia Hmírová: krásne neľahké jubileum

28 OKT 2022 | ČLÁNOK
V posledný novembrový deň má narodeniny a potom načne posledný rok s číslicou 2 na začiatku. Vekom teda stále stredná generácia a pritom skúseností z futbalu aj života za dve noše. Obliekala už sedem klubových dresov v štyroch krajinách, učila sa samostatne žiť v cudzine a množstvo poznatkov má zo stovky medzištátnych štartov za Slovensko. Patrícia Hmírová alebo tiež populárna ako „Prcek.“

Bola stovka vaša méta, keď sa navyšoval počet štartov v reprezentačnom drese?
„Úprimne, nad tým som nikdy príliš nerozmýšľala. Keď sa nad tým teraz zamyslím, prišlo mi to také rýchle. Stále mám pred očami prvý zápas za „áčko,” akoby to bolo včera. Posledné zrazy sme oslavovali niekoľko stovkárok, aj touto cestou im ešte raz gratulujem. Neskôr keď sme o tom debatovali pri večeri, zo zaujímavosti sme pozerali, ktorá bude ďalšia v poradí. Tak som sa dozvedela, že moja stovka bola vtedy už za rohom...“

Aký to je pocit, mať na sebe v sto medzištátnych zápasoch reprezentačný dres?
„Krásny. Keď som si konečne v pokoji sadla a uvedomila si to číslo, bola som na seba hrdá. Za to, kde som. A veľmi ten pocit prajem všetkým mojím spoluhráčkam z národného tímu.“

Čo na stovku v národných farbách povedal váš otec, ktorý vás k futbalu priviedol?
„Pogratuloval mi, bol rád, že sa mohol zúčastniť na tomto významnom momente v mojej futbalovej kariére. Viem, že neklamem, ak poviem, že bol na mňa pyšný.“

Je ťažké pre slovenskú futbalistiku dosiahnuť na túto métu?
„Určite to nie je ľahké. Prvýkrát sa zamyslíte nad tým, koľko tých zápasov už vlastne bolo, až pri takýchto kľúčových momentoch. Povedala by som, že je to krásne neľahké. Každá méta prináša analýzu, čo dobré a čo horšie máte už za sebou. Niečo treba obetovať, ale koniec koncov sa tešíte, že ste tam, kde ste a najlepšie je, ak ste tam, kde ste chceli byť od začiatku. Chcela by som využiť tento priestor a poďakovať trénerom za dôveru, hlavne možnosť reprezentovať Slovensko. Obrovské ďakujem patrí i mojim spoluhráčkam, bez ktorých by stovka bola len číslo. Vďaka nim je každý zápas výnimočný. Ďakujem, taktiež blízkym, ktorí ma neustále podporujú.“

Spomenuli ste, že máte pred očami prvý zraz, tak aký bol váš prvý medzištátny zápas?
„Naň nikdy nezabudnem. Prvý raz ma zavolali na dvojzápas proti Slovinsku a Ukraine. Pred zrazom som si uvedomila, že mám kopačky na konci životnosti a proste neprichádzalo do úvahy sa v nich ukázať na takom reprezentatívnom fóre. Času bolo málo a tak som poprosila spoluhráčku, či by mi nepožičala svoje. Súhlasila. V prvom zápase som nastúpila v základnej zostave, kopačky som si vyplnila vatou, keďže boli väčšie. Ale i tak som strelila hneď svoj prvý reprezentačný gól. Oslávila som ho skokom do náručia pre mňa už vtedy veľmi obdivovanej Dominiky Škorvánkovej. Mimochodom, zápas sme vyhrali.“

Koľko párov kopačiek ste za ten čas zodrali?
„Nepočítateľné množstvo. Naozaj by som si netrúfla ani len tipnúť si číslo, možno je aj lepšie ho nevedieť (smiech). Drala som nielen moje (výbuch smiechu). Kopačky sú moja záležitosť odvtedy, ako som sa dozvedela, že vôbec existujú.“

Traduje sa vaša príhoda, ako ste sa v nových kopačkách nevedeli presadiť, osvedčené strelky však zabrali a pomohli k juniorskému titulu so Žilinou, je to pravda?
„Áno, je. Cez polčasovú prestávku som nové hodila pod stolom do tašky a obula si staré „strelky.“ Tie nám pomohli k vyrovnávajúcemu gólu prihrávkou naň a následne sme zdolali Slovan Bratislava v jedenástkovom. Jednu jedenástku som premenila ja.“

Ste nervózna pri jedenástke?
„Väčšinou presne viem, kam ju budem kopať, takže ne pociťujem väčší stres. A pokiaľ sa aj malá nervozita do hlavy vkradne, najmä pri rozhodujúcej penalte, viem, že práve pre takéto momenty hrám futbal. Beriem to ako samozrejmú súčasť hry, motivačnú emóciu. Mám ju rada.“

Cítite sa ako na slovo vzatá strelkyňa?
„Ako juniorka som zbožňovala chodiť na halové turnaje a získavať práve toto ocenenie. Vtedy som sa tak určite cítila. Postupom času sa akosi vytratilo, sústredím sa najmä na efektívnu a nebezpečnú hru. Na prvom mieste je tím a naše víťazstvo. Netajím však, že góly sú pre mňa stále veľmi dôležité a chcem ich nastrieľať čo najviac.“

Vo „veľkom“ futbale ste už prešli štyri ligové súťaže, ste svojou podstatou dobrodruh?
„Trošku nedobrovoľne áno, dobrodruh, ktorý stále hľadá svoje miesto, vysnívaný klub, v ktorom sa konečne usadím na dlhšie.“

Najdlhšie ste pôsobili v Poľsku, z tých čias je aj vaša úvaha, že záujem tamojších klubov no slovenské futbalistky je veľký, lebo vedia, že dostanú kvalitu za nízku cenu. Platí to, resp. vyvíja sa ženský futbal u nás?
„Len veľmi maličkými krôčikmi, napríklad s Poľskom sa to stále nedá porovnať. Žiaľ ,musím skonštatovať, že pokiaľ ide o podmienky pre hráčky, odkedy som odišla zo slovenskej ligy, veľa sa toho nezmenilo. Niektoré kluby sa rozhodli zastrešovať i ženské družstvá, čo je skvelé, ale stále tam nevidím veľký posun. Ťažko sa mi hľadajú nápady, čo by sme mohli urobiť, aby naša liga získala na kvalite, respektíve si získala väčšiu pozornosť aj podporu. Možno sledovať trendy zo zahraničia, veď napriek tomu, že sme malá krajina, máme naozaj čoraz zvučnejšie meno. A hráčsku kvalitu, ktorou nepohrdnú žiadne dobré ligy. Pevne dúfam, že súťaž u nás jedného dňa bude vyhľadávanejšia a budeme produkovať aj naďalej, či možno vo ešte väčšom množstve, hráčky na svetovej úrovni.“

Ešte stále narážate na predsudok, že futbal je mužská záležitosť a ženy to nemajú kaziť?
„Čoraz viac je to otázka pre médiá! Futbal je hra pre všetkých. Posledné ženské majstrovstvá Európy v Anglicku urobili tomuto športu skvelú reklamu a dali odpoveď tým, ktorí stále majú .“

Čo je najväčšou devízou súčasného reprezentačného kádra Slovenska?
„Väčšina z nás už hráva v naozaj kvalitných ligách, čo je pre národný tím, ktorý chce dosiahnuť úspech v kvalifikácií, veľmi dôležité. Cítiť to na mladších aj nás skúsenejších. Konečne je tam potrebné sebavedomie, môžeme sa oň oprieť. Pevne verím, že to prinesie aj výsledky.“

Nie je tajomstvom, že ste veľkým fanúšikom zdravej stravy a prísneho profesionálneho režimu, kde sa to u vás nabralo?
„Som tak trochu perfekcionistka. Keď niečo robím, snažím sa ísť na sto percent a dať tomu všetko. Zdravá strava je veľmi dôležitý, povedala by som, neodlučiteľný element vrcholového športu. Celú kariéru sa snažím stále zdokonaľovať a dozvedieť sa, ako môžem svoj výkon zlepšiť. Dobrý tréning, spánok, regenerácia, strava. Rada používam známu frázu, že aké palivo natankuješ, taký výkon očakávaj. Začalo sa to rok po mojom odchode zo Slovenska. Myslím si, že samostatnosť a ambícia stať sa lepšou futbalistkou ma hnali k takýmto informáciám. Profesionálny futbal bol mojím snom odjakživa. So všetkým, čo k tomu patrí. Strava sa časom stala mojím hobby. Jedného dňa si viem seba predstaviť aj ako výživovú poradkyňu alebo kondičného trénera pre športovcov.“

Máte novú métu v počte medzištátnych štartov? 150, nebodaj 200…?
Budem pokračovať ako doteraz bez méty a uvidíme, až kam ma to dovedie. Rada by som reprezentovala najdlhšie, ako sa len dá s vedomím, že stále môžem tímu niečo priniesť.“

Čo si okrem zdravia želáte do ďalších futbalových rokov?
„Aby som na ihrisku mala vždy takú istú radosť z hry, ako keď som s futbalom začínala.“

KTO JE PATRÍCIA HMÍROVÁ

DÁTUM NARODENIA: 30. novembra 1993 v Čadci
HRÁČSKA KARIÉRA: ŠKF Žilina (do 2012), 1. FC Katovice (2012 - 2013), TS Mitech Zywiec (2014 - 2015), Gornik Leczna (2015/16 a 2019 - 2022), FC Neunkirch (2016 - 2017), Czarni Sosnowiec (2017 - 2019), Apollon Limassol (2021/22), Sporting de Huelva (od leta 2022)
ÚSPECHY: 1x majsterka Cypru (2022), 1x víťazka Cyperského pohára (2022), 1x víťazka cyperského Superpohára (2022)
REPREZENTÁCIA: 100 zápasov/19 gólov


Autor článku: Peter Šurin