Rozhodkyňa Mária Súkeníková: dvanásty vrcholový ženský turnaj
08 AUG 2022 |
ČLÁNOK
Pre slovenskú rozhodkyňu Máriu Súkeníkovú boli práve skončené majstrovstvá Európy žien štvrté absolvované. Nimi zavŕšila svoj tucet špičkových turnajov – aj MS 17, MS, OH – a teraz nastáva čas, keď jej v živote nebude zaberať priestor zástavka futbalového asistenta rozhodcu.
V Anglicku vytvorila už tradičné trio s Češkami Janou Adámkovou (hlavná) a Luciou Ratajovou (druhá asistentka), UEFA im zverila dva zápasy v skupinovej fáze Portugalsko – Švajčiarsko (2:2) a Francúzsko – Island (1:1). Záverečné zápasy šampionátu, vrátane finále, už najznámejšia slovenská rozhodkyňa sledovala z domu. Tém na rozprávanie však bolo dosť, čítajte.
„Ak by som účinkovala až vo finále, tak by sa očakávania naplnili až veľmi,“ zasmiala sa pri rozbehu debaty. Potom už vážnejšie dodala. „Som spokojná. Už tým, že ma UEFA zaradila do rozhodcovskej ekipy pre šampionát, bolo naplnením môjho osobného cieľa. Každý zápas na turnaji bol navýšenie plánu. Pravdou ale je, že ak už raz ste súčasťou šampionátu, chcete na ňom fungovať čo najdlhšie a byť v akcii čo najviac. Takže pokukujete po štvrťfinále, semifinále...“ priznala naplnenie očakávaní.
Popravde, (asi nielen) nám sa len dva zápasy pre česko-slovenskú partiu málili. „Vzhľadom na počet rozhodcovských trojíc sa každej ujde v skupinovej fáze jedno-dve stretnutia. Chceli sme viac, tentoraz nevydalo. Nie preto, že by sme sa dopustili chýb, rozhodnutie kompetentných bolo proste také.“
Pre slovenskú rozhodkyňu to bol teda dvanásty vrcholový ženský turnaj. V čom bol tento iný ako tie predchádzajúce?
„Krásnym futbalom. Fakt to na tejto úrovni bola paráda, veľa gólov, plné tribúny.“ Vysoká návštevnosť na zápasoch zaujala, stretnutia domáceho Anglicka sledovali desaťtisíce. „Neprekvapilo ma to, ženský futbal v Anglicku, Francúzsku, Španielsku, Nemecku či Holandsku napreduje, povedala by som, že sa valí dopredu. Vlastne sa čakalo, že tieto majstrovstvá Európy poznačí množstvo divákov, že sa zapíšu svojou skvelou atmosférou. Ja som si užila úchvatné vystúpenie islandských fanúšikov v zápase s Francúzskom.“
Je Anglicko zaslúženým ženským európskym šampiónom?
„Zloženie finále bolo spravodlivé, hrali ho dva najlepšie tímy turnaja. Nemkám chýbali vo finále dve dôležité hráčky, to je fakt, s nimi by bol možno výsledok iný, ale futbal sa na keby nehrá. Víťaz mohol byť jeden, aj keď bolo vopred jasné, že plakať budú víťazky aj zdolané. Pre mňa bol víťazný tím oblečený v červenom – rozhodkyne. Ukrajinka Monzulová bola pre mňa favoritkou na finále spolu s Francúzskou Frappartovou a svoju úlohu spolu s asistentkami zvládla perfektne.“
Kto bola najlepšia hráčka šampionátu, si naša rozhodkyňa netrúfla povedať. „Fakt nie. Z minulosti mám v hlave zapísanú Nemku Alexandru Poppovú, reprezentuje už veľmi dlho, mám pocit, že na medzinárodnom fóre ideme akoby spolu. Absolvovala som veľa zápasov Nemecka, ona mi ostala v pamäti zafixovaná. Netvrdím ale, že bola najlepšia (úsmev).“
Ani pri hodnotení kolegýň – rozhodkýň dlho nezaznelo jednoznačné naj. „To je ťažko. Na tejto úrovni boli všetky rozhodkyne dobré, fakt dobré. To nie je cechová solidarita, to je svätá pravda. Tie skúsenejšie, ktoré už majú za sebou zopár šampionátov, aj tie, pre ktoré to bola premiéra na takomto fóre,“ potom však predsa povedala: „Samozrejme, medzi ženskými rozhodkyňami je suverénnou svetovou jednotkou Francúzska Stéphanie Frappartová. O tom niet pochýb.“
V Anglicku vytvorila už tradičné trio s Češkami Janou Adámkovou (hlavná) a Luciou Ratajovou (druhá asistentka), UEFA im zverila dva zápasy v skupinovej fáze Portugalsko – Švajčiarsko (2:2) a Francúzsko – Island (1:1). Záverečné zápasy šampionátu, vrátane finále, už najznámejšia slovenská rozhodkyňa sledovala z domu. Tém na rozprávanie však bolo dosť, čítajte.
„Ak by som účinkovala až vo finále, tak by sa očakávania naplnili až veľmi,“ zasmiala sa pri rozbehu debaty. Potom už vážnejšie dodala. „Som spokojná. Už tým, že ma UEFA zaradila do rozhodcovskej ekipy pre šampionát, bolo naplnením môjho osobného cieľa. Každý zápas na turnaji bol navýšenie plánu. Pravdou ale je, že ak už raz ste súčasťou šampionátu, chcete na ňom fungovať čo najdlhšie a byť v akcii čo najviac. Takže pokukujete po štvrťfinále, semifinále...“ priznala naplnenie očakávaní.
Popravde, (asi nielen) nám sa len dva zápasy pre česko-slovenskú partiu málili. „Vzhľadom na počet rozhodcovských trojíc sa každej ujde v skupinovej fáze jedno-dve stretnutia. Chceli sme viac, tentoraz nevydalo. Nie preto, že by sme sa dopustili chýb, rozhodnutie kompetentných bolo proste také.“
Pre slovenskú rozhodkyňu to bol teda dvanásty vrcholový ženský turnaj. V čom bol tento iný ako tie predchádzajúce?
„Krásnym futbalom. Fakt to na tejto úrovni bola paráda, veľa gólov, plné tribúny.“ Vysoká návštevnosť na zápasoch zaujala, stretnutia domáceho Anglicka sledovali desaťtisíce. „Neprekvapilo ma to, ženský futbal v Anglicku, Francúzsku, Španielsku, Nemecku či Holandsku napreduje, povedala by som, že sa valí dopredu. Vlastne sa čakalo, že tieto majstrovstvá Európy poznačí množstvo divákov, že sa zapíšu svojou skvelou atmosférou. Ja som si užila úchvatné vystúpenie islandských fanúšikov v zápase s Francúzskom.“
Je Anglicko zaslúženým ženským európskym šampiónom?
„Zloženie finále bolo spravodlivé, hrali ho dva najlepšie tímy turnaja. Nemkám chýbali vo finále dve dôležité hráčky, to je fakt, s nimi by bol možno výsledok iný, ale futbal sa na keby nehrá. Víťaz mohol byť jeden, aj keď bolo vopred jasné, že plakať budú víťazky aj zdolané. Pre mňa bol víťazný tím oblečený v červenom – rozhodkyne. Ukrajinka Monzulová bola pre mňa favoritkou na finále spolu s Francúzskou Frappartovou a svoju úlohu spolu s asistentkami zvládla perfektne.“
Kto bola najlepšia hráčka šampionátu, si naša rozhodkyňa netrúfla povedať. „Fakt nie. Z minulosti mám v hlave zapísanú Nemku Alexandru Poppovú, reprezentuje už veľmi dlho, mám pocit, že na medzinárodnom fóre ideme akoby spolu. Absolvovala som veľa zápasov Nemecka, ona mi ostala v pamäti zafixovaná. Netvrdím ale, že bola najlepšia (úsmev).“
Ani pri hodnotení kolegýň – rozhodkýň dlho nezaznelo jednoznačné naj. „To je ťažko. Na tejto úrovni boli všetky rozhodkyne dobré, fakt dobré. To nie je cechová solidarita, to je svätá pravda. Tie skúsenejšie, ktoré už majú za sebou zopár šampionátov, aj tie, pre ktoré to bola premiéra na takomto fóre,“ potom však predsa povedala: „Samozrejme, medzi ženskými rozhodkyňami je suverénnou svetovou jednotkou Francúzska Stéphanie Frappartová. O tom niet pochýb.“
Autor článku: Peter Šurín (SFZ)